Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD

Stručne predstaviť profesora Jozefa Leikerta nie je jednoduché. Je mimoriadne všestranný — viacrozmerný autor, citlivý básnik, prekvapujúco objavný autor literatúry faktu, vytrvalý a hĺbavý historik. Inak skromný nenápadný pán, ktorý napísal desiatky kníh a niektoré z nich vyšli v pätnástich krajinách sveta. Vo svojich knihách sa venuje novšej histórii.  Jeho prvá kniha bola literatúra faktu, ktorá vyšla symbolicky k 17. novembru 1989.  Vyštudovať žurnalistiku, niekoľko rokov pôsobil ako novinár a nakoniec zakotvil v historickom ústave SAV. Podľa jeho slov práca medzi poprednými slovenskými historikmi bola preňho veľmi cenná. Ako prvý na Slovensku získal titul profesora v odbore kulturológia. Založil niekoľko prestížnych cien, napr. Cenu Ladislava Mňačka a v oblasti výtvarného umenia založil galériu Sala Terrena, Galériu na schodoch v Nitre, či galériu Karola Kállaya v Bratislave. Pôsobil ako hovorca a neskôr osobný poradca prezidenta republiky Rudolfa Schustera. V súčasnosti pôsobí na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. Plánuje dokončiť rozpracovanú životopisnú knihu o Vincentovi Hložníkovi a tiež knihu poézie.

Ingrid Zámečníková

Maľby a grafiky  akademickej maliarky Ingrid Zámečníkovej k nám vstupujú z imaginatívneho sveta, ktorý je krehký a nehlučný, chvejivo presvetlený zvnútra. Tiché reálno sa mení v nekonečno, ktoré nás vyzýva k pochybovaniu o vnímaní všetkého okolo nás i v nás samotných.
Tlmenosť farieb, ich senzitívne vrstvenie v pomalom dozrievaní, vyvolávajú atmosferické chvenie a priestor pre meditáciu. Tieto vibrácie napĺňajú jej diela hĺbkou a nedefinovateľným sfumatom, najmä vďaka pôsobeniu svetla, ktoré zohráva v jej tvorbe rozhodujúcu úlohu. Rodáčka z Bratislavy, ktorá žila sedem rokov v Grécku získala výtvarné vzdelanie na Strednej škole umeleckého priemyslu u prof. Rudolfa Filu a na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri prof. Albína Brunovského. Jej tvorbu, ktorá je ovplyvnená aj umením starého Grécka, obdivujú nadšenci v mnohých krajinách sveta. Ilustrovala zbierku básní Milana Rúfusa Ecco Homo a najnovšie budeme môcť obdivovať jej talent na stránkach diela Tajomstvá. Nepochádza priamo z umeleckej rodiny, napriek tomu spolu so synom Achillesom, tiež výtvarníkom, majú ateliér spojený s galériou. Dopĺňajú sa predovšetkým pri prezentáciách spoločných výstav. Ingrid Zámečníková sa venuje maľbe, grafike, tapisérii, ilustrácii i sklenej vitráži  a ako sama hovorí je šťastná, že spolu so synom môžu niečo urobiť pre kultúru.

PhDr. Ľuboslav Moza, PhD.,

Neúnavný propagátor slovenského umenia, či už výtvarného, alebo hudobného. Ľuboslav Moza miluje umenie, publikuje, prednáša a píše o ňom. Tvorí poéziu a prózu. Pripravuje množstvo výstav. Na vernisážach prezentuje aj objavy v iných umeleckých disciplínach, novú známkovú tvorbu, mimoriadne knihy, nové CD…

Ľuboslav Moza je výtvarný teoretik a kritik, prezident spoločnosti ARTEM, galerista, spisovateľ a vysokoškolský pedagóg.  Ako odborný znalec pre výtvarné umenie a historik umenia, propaguje slovenské výtvarné umenie doma i v zahraničí. Podporuje spoznávanie zahraničného výtvarného prejavu na Slovensku a tým mobilitu kultúrnych osobností v celej Európe. Odborne zostavuje domáce i zahraničné, individuálne a kolektívne výstavy výtvarného umenia. 

V roku 2007 vytvoril projekt, čím založil prestížnu tradíciu výstav významných predstaviteľov slovenskej kultúry s cieľom lepšieho uvedomenia si jej identity pod názvom IDENTIFIKAČNÝ KÓD SLOVENSKA, spojenú s udeľovaním ocenení.

Miroslav Žbirka

Kto iný, ak nie tento „obyčajný chalan z Bratislavy“ by si zaslúžil ocenenie čitateľskej ankety kultúrnospoločenského mesačníka Metropoly. Miroslav Žbirka, či Meky ako ho volajú davy jeho fanúšikov sa narodil 22. 10. 1952 v rodine Slováka a Angličanky a tak nečudo, že angličtina sa stala jeho druhým rodným jazykom. Šulekova ulica, na ktorej vyrastal sa stala jeho prvým pódiom, odkiaľ bol už len krôčik, aby začal vypredávať aj tie najväčšie koncertné sály.
Pred publikom sa po prvý raz predstavil v roku 1968 ako člen skupiny Mr. Jet and the Cannibals. Tak trochu temný názov skupiny premenoval Tomáš Berka na predsa len mierumilovnejší Modus club, z čoho neskôr vznikol preslávený Modus, legendárna skupina celej jednej generácie. Asi by sa dali spočítať na prstoch ruky milovníci pop music, a to skutočne všetkých generácií, ktorí by nepoznali jeho piesne ako sú: Biely kvet, Múr našich lások, či Atlantída. Objavili sa aj na jeho albumoch, ktoré mu vyšli aj v zahraničí. Okrem toho venoval časť svojej hudby aj detskému poslucháčovi. Vydal pre ne album s názvom Songs for childre.
„Tento „obyčajný chalan“ z Bratislavy preslávil svojim talentom, ale aj humorom a úžasne gentlemanským prístupom k ľuďom nielen naše mesto, ale aj našu krajinu a aj vďaka nemu Slovensko zarezonovala na celosvetovej hudobnej scéne.

prof. MUDr. Vladimír Krčméry DrSc

Najmä v uplynulých mesiacoch sa pre nás jeho meno stalo symbolom nádeje a viery. Slovenský lekár, vedec, vysokoškolský pedagóg, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách prof. Vladimír Krčméry sa narodil v Bratislave v rodine vedca a lekárky. Absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave.  Postgraduálne vzdelanie získal na Slovensku a na univerzitách v zahraničí – v USA, v Česku, v Spojenom kráľovstve. Získal dva čestné doktoráty. Profesionálne začal pôsobiť na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Odtiaľ odišiel pracovať do Onkologického ústavu Sv. Alžbety v Bratislave, kde bol primárom Oddelenia klinickej farmakológie. Je zakladateľom a bývalým rektorom súkromnej Vysokej školy zdravotníctva a soc. práce sv. Alžbety, ktorá vzdeláva študentov v oblasti zdravotníctva a sociálnej práce nielen zo Slovenska, ale aj z Česka, Rumunska, Rakúska, Srbska, v Afrike a ďalších krajinách. Zároveň svojimi rozvojovými projektami pomáha v krajinách tretieho sveta.

Profesor a lekár Vladimír Krčméry je známy svojim ľudským prístupom a pomocou chudobným. Pomáha ľuďom v rozvojových krajinách a nechýbal ani medzi lekármi, ktorí liečili utečencov prichádzajúcich do Európy. Na konte má stovky zachránených afrických detí, ale aj smútok z nemohúcnosti a záchvaty malárie.

Roman Bomboš

Tváre rozhlasových moderátorov sú menej známe ako ich televíznych kolegov. Možno však o to viac vnímame ich hlasy.  Hlas Romana Bomboša sa 20 rokov prihováral v rannom vysielaní najpočúvanejšej relácie Dobré ráno.

Roman Bomboš je vyštudovaný učiteľ. Pred nástupom do rozhlasu učil na gymnáziu slovenčinu a dejepis. Vyrastal na rozhlasovej relácii Dobré ráno a už v detstve sa hral na rozhlasového redaktora. Mal svoju vlastnú Eurovíziu, ktorú po tridsiatich rokoch skutočne moderoval. Do rozhlasu sa dostal prostredníctvom konkurzu. V Slovenskom rozhlase sa prihovára poslucháčov z rôznych kútov sveta viac ako štvrťstročie.

Pravidelne sa ako moderátor prihovára na rôznych akciách aj vydavateľstva Star production. Má vzťah k histórii a k folklóru. 

V roku 2019 sa už po piatykrát stal hudobným redaktorom roka. Cenu udeľuje Zväz autorov a interpretov populárnej hudby.